lekarznalec.sk

Znalecká činnosť a jej kvalita v prípadoch poškodenia zdravia

MUDr. Norbert Moravanský, PhD.
naspäť

MUDr. Norbert Moravanský, PhD., Ústav súdneho lekárstva LF UK v Bratislave, forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o., Bratislava

Doc. MUDr. JUDr. Peter Kováč, PhD., forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o., Bratislava

Paneurópska vysoká škola, Fakulta práva: Obete kriminality, zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie, 27. - 28.11.2013, ISBN: 978-80-8153-015-9, Bratislava, IRIS 2013.

Znalecká činnosť a jej kvalita v prípadoch poškodenia zdravia

Autori príspevku poukazujú na niektoré metodologické špecifiká a úskalia znaleckej činnosti v prípadoch násilných úmrtí a v prípadoch poškodenia zdravia. Cieľom prezentácie je upriamiť pozornosť na potrebu precíznych metodologických princípov znaleckej činnosti a správnej forenznej praxe. Práca sumarizuje možné zdroje sporných a nesprávnych postupov vo forenznej praxi a reflektuje problematické situácie.

Authors of the paper focused on methodology of expert witness opinion in medicolegal investigation of death and injured living victims of the crime. The aim of the paper is to keep attention on correct forensic procedures and its role in secondary negative influence on results of the investigation. The paper reports the causes and conditions of controversial and incorrect procedures in the field of forensic medicine and practice. 

Key words: forensic medicine, correct forensic procedures, medicolegal investigation of death and injured living crime victims  

Obaja autori pracujú ako dlhoroční znalci - fyzické osoby v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo a taktiež ako znalci multidisciplinárnej znaleckej organizácie zapísanej v zozname znalcov MS SR v odbore Zdravotníctvo a farmácia, ktorá každoročne spracúva mnohé zložité medziodborové prípady medicíny a má tak široké skúsenosti aj s kontrolnou znaleckou činnosťou.

Pojem ´forenzný, forensic´ znamená aj ´verejne obhájiteľný´. (Hanzlick R.: Death investigation, Systems and Procedures, CRC Press, 2007, chapt. 5 .

Táto ambícia záverov znaleckej činnosti by mala podľa autorov predstavovať základný metodologický princíp koncepcie znaleckého posudku. Verejne obhájiteľné závery znaleckého posudku je pritom potrebné chápať aj ako preskúmateľné, odborne a vedecky podložené závery, ktoré vznikli prísnym dodržaním metodologických princípov znaleckej činnosti a rešpektovaním procesných postupov vyšetrovania samotným znalcom.

Forenzná medicína využíva znalosti morfologických a klinických medicínskych disciplín. Je preto okrem jasných diagnostikovateľných a dokumentovateľných nálezov zistených pri pitve v prípade úmrtia obete násilia, často odkázaná aj na nepriame odborné medicínske informácie vyplývajúce z nálezov zo zdravotnej dokumentácie. Prax v tejto súvislosti ukazuje, že pokiaľ obeť násilia zomiera pri útoku, potenciál úspešného ukončenia prípadu z pohľadu výťažnosti forenznej medicíny je omnoho vyšší. V prípadoch poškodenia zdravia obete násilia, ktorá útok prežila existuje paradoxne omnoho vyššie riziko nedostatočných či chybných záverov forenznej praxe pri posudzovaní a najmä pri interpretácii známok násilia na tele obete, ale existuje aj vyššie riziko sekundárneho znehodnotenia výsledkov vyšetrovania spornými či priamo nesprávnymi postupmi znalca.

Autori definujú niektoré príčiny existujúcich organizačno-technických, odborných a metodologických problémov v oblasti znaleckej činnosti v týchto dvoch konkrétnych medzných situáciách:

·         Prípady spojené s úmrtí obete a s výkonom pitvy.

·         Poškodenie zdravia osôb, ktoré prežili útok.

Pri úkonoch na mieste činu a pri výkone pitvy podľa trestného poriadku sa vyskytujú v praxi pomerne často nasledovné situácie, ktoré môžu byť rizikové vo vzťahu k sekundárneho znehodnoteniu výsledkov vyšetrovania:

·       Neprítomnosť znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo na mieste činu či nálezu tela. V tejto súvislosti nie je možné z odborného ani procesného hľadiska zamieňať pozíciu prehliadajúceho lekára a znalca - súdneho lekára.

·       Neprítomnosť súčasne iných odborníkov z relevantných forenzných disciplín (spoločne a súčasne so znalcom-súdnym lekárom) na mieste činu či nálezu mŕtveho tela poškodeného (napr. balistika, vyšetrovanie biologických stôp, trasológia, iné).

·       Nedostatočnosť relevantných informácii o prípade v čase vykonania pitvy najmä ak znalec (znalci) nebol prítomný na mieste činu či nálezu tela.

·       Neprítomnosť relevantných osôb pri pitve (pri pitve je často prítomný vyšetrovateľ alebo kriminalistický technik, ktorý pred tým nebol prítomný na mieste činu či nálezu tela).

·       Možnosť sekundárnej kontaminácie ľudského tela najmä vo vzťahu k možnostiam DNA analýzy.

·       Nedostatočná špecializácia celého tímu vyšetrovania (úkony v nočných hodinách, osoby v dosahu a pod.) 

·       Riadenie celého prípadu úmrtia z viacerých miest, resp. zmena či výmena vyšetrovateľa v priebehu vyšetrovania či v priebehu úkonov vyšetrovania

Pri znaleckých úkonoch a vypracovaní znaleckých posudkov v prípadoch poškodenia zdravia osôb, ktoré prežili útok sa vyskytujú nasledovné situácie, ktoré  môžu byť rizikové vo vzťahu k sekundárneho znehodnoteniu výsledkov vyšetrovania:

·         Značný časový odstup od udalosti v čase pribratia znalca do konania (limitácia výťažnosti znaleckého vyšetrenia poškodenej osoby).

·         Nedostatočné podklady pre znaleckú činnosť.

·         Zadávateľ znaleckého posudku (orgán činný v trestnom konaní) je bez kompletného prístupu k zdravotnej dokumentácii.    

·         Veľmi častý medziodborový charakter prípadov vo vzťahu k znaleckej činnosti (neúplné znalecké dokazovania, často potreba ex post dopĺňania znaleckého dokazovania iným znalcom).

·         Problematika minimálneho násilia: riadne nezdokumentované stopy po minimálnom násilí, ktoré nemá z terapeutického hľadiska žiadny praktický význam, no má enormný význam a dôležitosť z pohľadu vyšetrovania a ustálenia možnej verzie priebehu skutku.

·         Včasné nezabezpečenie biologického materiálu na toxikologické vyšetrenie (stanovenie koncentrácie etylalkoholu v krvi, stanovenie prítomnosti a koncentrácie iných psychoaktívnych látok či iných toxikologicky významných látok; nevykonanie opakovaných odberov biologického materiálu, nerealizovanie opakovaných dychových skúšok a pod.).

·         Neprítomnosť ustálených, štandardizovaných postupov pri vyšetrovaní obetí násilia z hľadiska medicíny a špeciálne forenznej medicíny.

·         Nedostatočnosť vo fotografickom dokumentovaní známok násilia. Neznalosť princípov forenznej fotografie.

 

Kvalita znalecký posudkov je ďalším z rozhodujúcich faktorov, ktorý významne prispieva k úspešnosti vyšetrovania prípadov poškodenia zdravia či úmrtia. V znaleckých posudkov sa z hľadiska kontrolnej znaleckej činnosti vyskytujú aj takéto nálezy:

·         Nepodložené závery znaleckého posudku (najmä závery, ktoré nemajú oporu v nálezovej časti znaleckého posudku, t.j. nie je jasné z čoho vyplývajú).

·         Nerešpektovanie chronologicity a chronošpecificity úkonov vyšetrovania znalcom (chybné postupy indukcie a dedukcie).

·         Ignorovanie spisového materiálu a procesných úkonov (vynechanie dôležitých podkladov zo spisu, neuvedenie dôležitých pasáží z výpovedí svedkov a pod.).

·         Ignorovanie nálezov z prvotného vyšetrenia a opisu poškodenia zdravia poškodenej osoby.

·         Znalec, ktorý nevysvetľuje alternatívy možného mechanizmu násilia a priebehu udalostí. Dezintegrácia znaleckého posudku vo vzťahu ku konkrétnym svedecky avizovaným verziám skutku.

·         Znalec skúma a hodnotí validitu predložených listinných dôkazov, ale ich žiadnym spôsobom nevysvetľuje.

·         Znalec často aplikuje pohľad ex post, teda so znalosťou výsledku veci.

·         Znalec nerešpektuje predpísanú úpravu znaleckého posudku.

·         Znalec neuvádza či nedostatočne uvádza rozsah podkladov, z ktorých pri záveroch vychádzal.

·         Vyskytuje sa aj neuvedenie dátumu, ku ktorému je znalecký posudok vypracovaný.   

·         Nerešpektovanie procesného postupu znalcom.

Z hľadiska možného sekundárneho znehodnotenia výsledkov vyšetrovania prípadoch poškodenia zdravia považujú autori za dôležité upriamiť pozornosť na nerešpektovanie procesných postupov vyšetrovania znalcom, čo považujeme za alarmujúcu negatívnu črtu znaleckej činnosti:

V znaleckých posudkoch sa nezriedka vyskytujú nasledovné príklady formulácií, ktoré tento fenomén dokazujú:

·                 Poškodený ... a poškodený ... popísali znalcovi ublíženia na zdraví priamo na mieste incidentu, len s tým rozdielom, že sa už na ceste a parčíku nenachádzal sneh...

·                 Znalec uvádza doslovný prepis nahrávky telefonického rozhovoru s poškodeným...

·                 Znalec: poškodená sa so mnou stretla na parkovisku a ukázala mi názorne ako bola vlečená za autom.

·                 Znalec navštívil pitvajúceho lekára, s ktorým konzultoval pitevný nález

·                 Znalec navštívil nemocnicu v ..., kde prípad konzultoval s s MUDr. (svedok prípadu) a XY, (svedkyňa prípadu)...

Autori príspevku uviedli niektoré praktické situácie a postupy vyšetrovania a činnosti znalca, ktoré vykazujú významnú možnosť sekundárneho procesného poškodenia prípadu, sekundárneho znižovania možnosti úspešného ukončenia prípadu úmrtia či poškodenia zdravia obete násilia či neočakávaného predlžovania vyšetrovania a s tým spojenej aj neúmernej ekonomickej záťaže úkonov vyšetrovania.

Očakávaná budúcnosť forenznej praxe v podmienkach Slovenskej republiky prinesie nutnosť prepojenia a prelínania forenzných expertov, znaleckých odborov či odvetví a ich nutnú integráciu pri postupoch vyšetrovania. Očakávanou úlohou znaleckej činnosti a vyšetrovania bude aj nutnosť urýchleného vytvorenia ustálených metodologických, operatívnych, organizačných a technických manuálov pri stratifikácii a zabezpečení prípadu spojeného s úmrtím či poškodením zdravia obete násilia. Priama komunikácia so zahraničím bude nevyhnutnou súčasťou pri výmene informácii najmä v zložitých forenzných prípadoch medicíny a toxikológie psychoaktívnych látok. Budúcnosť systému prinesie však aj významné zvýšenie nárokov na dokumentáciu znaleckého dokazovania.