http://www.pravovzdravotnictve.sk/sk/casopis/pravo-a-manazment-v-zdravotnictve/negativny-reverz-ako-pravny-institut.m-398.html
Doc. MUDr. JUDr. Peter Kováč, PhD. et PhD.
Katedra trestného práva a kriminológie, Právnická fakulta Trnavskej univerzity, Trnava
forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o.
Boženy Němcovej 8,
811 04 Bratislava
kovac@forensic.sk
MUDr. Norbert Moravansky, PhD.
Ústav súdneho lekárstva LF UK v Bratislave
Sasinkova 4
811 08 Bratislava
forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o.
Boženy Němcovej 8,
811 04 Bratislava
moravansky@forensic.sk
Mgr. Lucia Laciaková,
Ústav verejného práva
Fakulta práva - Paneurópska vysoká škola v Bratislave
Tomášiková 20,
821 02 Bratislava
forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o.
Boženy Němcovej 8,
811 04 Bratislava
laciakova.lucia@gmail.com
NEGATÍVNY REVERZ AKO PRÁVNY INŠTITÚT
Autori vo svojom príspevku analyzujú negatívny reverz, ako právny inštitút. Jeho podstatou je neudelenie informovaného súhlasu pacientom alebo odvolanie skôr udeleného informovaného súhlasu a tým de facto odmietnutie určitého terapeutického či diagnostického úkonu. Právna úprava negatívneho reverzu je nedostatočná, čo vedie ku problémom a nejasnostiam v praxi, hoci existujú štandardizované vzory negatívneho reverzu.
Úvod
Súčasná právna úprava až na výnimky podmieňuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti udelením informovaného súhlasu.[1]Jeho neudelenie alebo odvolanie vedie ku konfliktu práva pacienta slobodne rozhodovať o svojom zdravotnom stave a povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (priamo alebo prostredníctvom zdravotníckeho pracovníka) poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,ZoZS“) definuje správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti.
Súčasný právny stav je založený na princípe slobody rozhodovania sa pacienta v oblasti práva na telesnú integritu a jej nedotknuteľnosť. Akýkoľvek zákrok v oblasti zdravia konkrétnej osoby je možné uskutočniť výlučne za podmienky, že k takémuto úkonu udelí dotknutá osoba, t.j. pacient alebo jeho zákonný zástupca, slobodný a informovaný súhlas, okrem taxatívne uvedených situácií, v ktorých možno poskytovať zdravotnú starostlivosť aj bez informovaného súhlasu.
Povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť len na základe informovaného súhlasu pacienta vyjadruje rešpektovanie právnej autonómie pacienta pri rozhodovaní vo veciach týkajúcich sa jeho telesnej integrity, ako aj jeho ochranu pred svojvoľným, t.j. neautorizovaným zásahom zo strany zdravotníckeho pracovníka, bez rešpektovania pacientovej vôle[2]. Pacient má však aj právo zdravotnú starostlivosť odmietnuť, prostredníctvom negatívneho reverzu, pričom realizácia tohto jeho práva, musí byť všeobecne rešpektovaná. Paternalistický prístup - že pacientovi treba poskytnúť zdravotnú starostlivosť za každých podmienok aj proti jeho výslovnej vôli, je dnes už prekonaný.
1. Právna povaha negatívneho reverzu
Negatívny reverz je právnym úkonom. Ide o prejav vôle smerujúci k zániku práva zdravotníckeho pracovníka uskutočniť na pacientovi jeden alebo viacero na seba nadväzujúcich zdravotných výkonov diagnostickej alebo terapeutickej povahy.
Z formálno-právneho hľadiska musí negatívny reverz spĺňať rovnaké kritériá ako akýkoľvek iný právny úkon. Musí byť udelený osobou spôsobilou na právne úkony, ktorá nekoná v duševnej poruche, a ktorá udeľuje príslušný negatívny reverz slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne.
Rozhodnutiu pacienta o odmietnutí liečby musí predchádzať poučenie (alebo jeho preukázateľné odmietnutie) poskytnuté zdravotníckym pracovníkom zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku s možnosťou a dodatočným časom[3] slobodne sa rozhodnúť pre neudelenie informovaného súhlasu, t.j. negatívny reverz. Takéto poučenie má byť udelené zdravotníckym pracovníkom primerane rozumovej a vôľovej vyspelosti a zdravotnému stavu osoby, ktorú má zdravotnícky pracovník poučiť.[4] Poučenie nie je dostatočné, pokiaľ lekár pacienta neupozorní na možné riziká navrhovaného zákroku, resp. liečby. Obsah poučenia nesmie byť zavádzajúci, neúplný alebo dokonca nepravdivý. Pacienta treba pravdivo informovať aj o tom, ako navrhovaný zákrok zasiahne do jeho organizmu, a to najmä z hľadiska funkcií jednotlivých orgánov a organizmu ako celku.[5] Obsah poučenia zákonodarca definoval iba rámcovo, obmedzil sa na atribúty uvedené v prvej vete § 6 ods. 1 ZoZS (účel, povaha, následky a riziká poskytnutia zdravotnej starostlivosti, možnosť voľby z navrhovaných postupov a riziká odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti).[6]
Poučenie prebieha rovnako ako v prípade informovaného súhlasu - ústnou formou, avšak v príslušnom negatívnom reverze musí byť zhrnutý obsah poučenia, čo vyplýva z § 21 ods. 1 písm. b) ZoZS. Ide najmä o poučenie o rizikách odmietnutia odporúčaného zdravotného výkonu, čo môže viesť ku smrti, či trvalej zmene zdravotného stavu. Obsah náležitého poučenia je v tomto prípade potrebné vykladať v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny[7] (ďalej len ,,Dohovor o ľudských právach a biomedicíne“) totožne ako v prípade udelenia informovaného súhlasu. Poučenie v prípade negatívneho reverzu je omnoho dôležitejšie ako v prípade udelenia informovaného súhlasu. Poskytuje totiž zásadný dôkaz o tom, že ošetrujúci zdravotnícky pracovník postupoval lege artis, napriek tomu, že pacienta neliečil, a že vynaložil potrebnú snahu, aby liečiť mohol, avšak pacient aj napriek tomu navrhovanú zdravotnú starostlivosť odmietol.[8] Podstatnou časťou negatívneho reverzu je samotné prehlásenie pacienta, že napriek náležitému poučeniu navrhovanú zdravotnú starostlivosť odmieta.
Bez ohľadu na proces poučenia pacienta, ktorý predchádza udeleniu informovaného súhlasu resp. jeho odmietnutiu, existencia a prípadne aj miera rizika každého terapeutického či diagnostického zdravotného výkonu, by mala byť ošetrujúcim zdravotníckym pracovníkom komunikovaná pacientovi priebežne, pretože vedomie pacienta o možnom neúspechu správne zvolenej terapie prehlbuje vyvážený partnerský vzťah medzi lekárom a pacientom.
Právo na odmietnutie zdravotnej starostlivosti bolo obsiahnuté už v zákone č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu. Druhá veta § 23 ods. 2 ho formulovala nasledovne: ,,Ak pacient odmieta potrebnú zdravotnú starostlivosť, napriek náležitému vysvetleniu, vyžiada si ošetrujúci lekár o tom písomné prehlásenie, t.j. reverz“. Citované ustanovenie formulovalo podmienky realizácie práva na odmietnutie zdravotnej starostlivosti prostredníctvom inštitútu reverzu. Poučenie malo byť ,,náležité“ (podrobnosti neboli upravené) a až po takomto poučení mal pacient právo odmietnuť zdravotnú starostlivosť, pričom sa obligatórne vyžadovala písomná forma odmietnutia. Následná právna úprava obsiahnutá v zákone č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti už rozlišovala reverz pozitívny (§ 13 ods. 2)[9] a negatívny (§ 13 ods. 3). Pozitívny reverz podľa § 13 ods. 2 zákona č. 277/1994 Z. z. bol prvou faktickou kodifikáciou písomného informovaného súhlasu v našom právnom poriadku. Inštitút negatívneho reverzu formuloval zákon č. 277/1994 Z. z. takto: ,,Ak pacient napriek náležitému vysvetleniu odmieta potrebnú zdravotnú starostlivosť, lekár si od neho vyžiada vyjadrenie o jej odmietnutí v písomnej alebo inak preukázateľnej forme (negatívny reverz)“.
Táto právna úprava liberalizovala predtým striktne písomnú formu negatívneho reverzu. Prípustná bola akákoľvek forma reverzu a to vrátane ústnej či konkludentnej. Z hľadiska právnej istoty poskytovateľa zdravotnej starostlivosti alebo konkrétneho zdravotníckeho pracovníka bola celkom pochopiteľne aj naďalej vyžadovaná takmer výlučne písomná forma negatívneho reverzu.
V súčasnosti je právna úprava negatívneho reverzu obsiahnutá v § 11 ods. 9 písm. d) a § 21 ods. 1 písm. b) ZoZS. Právo na negatívny reverz možno odvodiť z § 11 ods. 9 písm. d) ZoZS. Toto ustanovenie priznáva každému právo na odmietnutie poskytnutia zdravotnej starostlivosti: ,,...za podmienok ustanovených týmto zákonom,...okrem prípadov, v ktorých podľa tohto zákona možno poskytnúť zdravotnú starostlivosť bez informovaného súhlasu“.
ZoZS v § 6 ods. 9 taxatívne vymenúva, kedy sa informovaný súhlas nevyžaduje. V týchto situáciách, na základe logického výkladu, je negatívny reverz vylúčený, prípadne sa na neho nebude prihliadať. Ide o nasledovné prípady:
· neodkladná starostlivosť, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať,
· ochranné liečenie uložené súdom podľa osobitného predpisu,
· ústavná starostlivosť, pokiaľ ide o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom ohrozuje jej okolie,
· ambulantná starostlivosť alebo ústavná starostlivosť, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej choroby ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
2.Forma negatívneho reverzu
Formu negatívneho reverzu ZoZS upravuje nepriamo v § 21 ods. 1. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súčasťou zápisu do zdravotnej dokumentácie je aj odmietnutie informovaného súhlasu a odvolanie informovaného súhlasu. Odmietnutie informovaného súhlasu a jeho odvolanie je totožné s negatívnym reverzom. Z citovaného ustanovenia možno odvodiť obligatórne písomnú formu negatívneho reverzu ako aj jeho náležitosti. Nakoľko je negatívny reverz súčasťou zdravotnej dokumentácie, z § 21 ods. 1 vyplývajú aj jeho ďalšie náležitosti. Negatívny reverz teda musí obsahovať - dátum a čas jeho vyhotovenia (§ 21 ods. 1 písm. a), samotný negatívny reverz, identifikáciu pacienta (§ 21 ods. 1 písm. f) ako aj identifikáciu zdravotníckeho pracovníka, ktorý do zdravotnej dokumentácie negatívny reverz zapísal ( § 21 ods. 1 písm. g).
V podstate identická úprava vyplýva aj z Odborného usmernenia Ministerstva zdravotníctva č. 07594/2009- OZS z 24.9.2009 (ďalej len ,,Usmernenie“).[10] V článku VI. ods. 1 písm. f) Usmernenie stanovuje, že: ,,Súčasťou skompletizovanej zdravotnej dokumentácie v zdravotníckom zariadení ústavnej starostlivosti sú údaje o poučení osoby o informovanom súhlase, spôsobe poučenia, obsahu poučenia, odmietnutia poučenia, odmietnutia informovaného súhlasu a odvolanie informovaného súhlasu.“. Usmernenie však formu ani obsah negatívneho reverzu nijakým spôsobom neupresňuje.
Autori pritom podotýkajú, že úprava negatívneho reverzu je obsiahnutá de facto aj v čl. 9 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, a to prostredníctvom inštitútu predchádzajúceho priania.[11] Tento dohovor má pritom podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Negatívny reverz je prejav vôle pacienta s významnými právnymi následkami. Treba ho formulovať jasne a zrozumiteľne. Musí z neho byť jednoznačné, akého konkrétneho zdravotného výkonu sa negatívny reverz týka- napríklad odmietnutie určitej navrhovanej liečby, alebo žiadosť pacienta o predčasné prepustenie do domácej liečby. Samotné odmietnutie navrhovanej zdravotnej starostlivosti nie je samo o sebe postačujúce. Negatívny reverz vyžaduje súčasné poučenie a výslovné odmietnutie navrhovanej zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ si lekár vyžiada podpis negatívneho reverzu od pacienta bez vysvetlenia príslušných rizík, teda bez poučenia, takýto postup nemožno považovať za právne relevantné odmietnutie informovaného súhlasu.
Okrem výslovného prehlásenia o odmietnutí zdravotnej starostlivosti, resp. odmietnutí ďalšej hospitalizácie sa v negatívnom reverze rovnako ako v prípade písomného informovaného súhlasu objavuje prvok identifikácie zúčastnených osôb. Uvádzajú sa tu opäť údaje o pacientovi, ako aj údaje o lekárovi, ktorý ho poučil o povahe a rizikách navrhovanej liečby, resp. zákroku ako aj o rizikách jej odmietnutia. Pozornosť si zaslúži aj údaj kde, no predovšetkým kedy, bol negatívny reverz podpísaný, t.j. miesto, dátum a čas podpisu. Skrytým významom týchto údajov je skutočnosť, že v obzvlášť závažných prípadoch sa zdravotnícky personál snaží v úsilí o záchranu života a zdravia pacienta ho k liečbe, resp. zákroku presviedčať opakovane aj v priebehu niekoľkých hodín či dní. V prípade, že pacient napriek tomu liečbu, resp. zákrok odmieta, je vhodné uviesť do negatívneho reverzu, že navrhovaná liečba. resp. zákrok, boli zo strany pacienta odmietnuté niekoľkokrát, a to vrátane časového určenia kedy sa tak stalo.[12]
3.Porovnanie s českou právnou úpravou
Porovnanie slovenskej (ne)úpravy negatívneho reverzu s českou úpravou vedie k nevyhnutnému záveru o jej nedostatočnosti. V Českej republike už vyhláška č. 385/2006 Sb. o zdravotnické dokumentaci[13] stanovovala, že ,,V případě odmítnutí zdravotní péče zdravotnickým zařízením, popřípadě zdravotnickým pracovníkem nebo pacientem datum a časový údaj odmítnutí; jde-li o odmítnutí poskytnutí zdravotní péče zdravotnickým zařízením nebo zdravotnickým pracovníkem, též vždy důvod odmítnutí; jde-li o odmítnutí zdravotní péče pacientem, též jeho písemné prohlášení o tomto odmítnutí, popřípade záznam o něm; odmítá-li pacient prohlášení podepsat, je součástí záznamu písemné prohlášení svědka o tom, že pacient odmíta poskytnutí zdravotní péče.“ A v prílohe č. 1 upravujúcej minimálny obsah samostatných častí zdravotníckej dokumentácie v bode č. 6 určovala náležitosti prehlásenia o odmietnutí zdravotného výkonu, teda negatívneho reverzu.
Aktuálna česká úprava je obsiahnutá vo vyhláške č. 98/2012 Sb. o zdravotnické dokumentaci[14]. Ku obsahu zdravotnej dokumentácie vyhláška v § 1 ods. 2 písm. i) uvádza: ,,písemný souhlas pacienta nebo jeho zákonného zástupce s poskytnutím zdravotních služeb, jestliže povinnost písemné formy souhlasu stanoví jiný právní predpis2) nebo jestliže s ohledem na charakter zdravotního výkonu byl souhlas v písemné formě poskytovatelem vyžádán“. V časti príloha č. 1 vyhlášky, v bodoch 5 a 6 upravuje náležitosti informovaného súhlasu a negatívneho reverzu. Negatívny reverz (v terminológií českej úpravy ,,Záznam o odmítnutí poskytnutí zdravotních služeb (revers)“ obsahuje:
1. údaj o zdravotnom stave pacienta a potrebných zdravotných službách,
2. údaj o možných následkoch odmietnutia potrebných zdravotných služieb pre zdravie pacienta,
3. záznam vyjadrenia pacienta, že údaje podľa bodu 1 a 2 mu boli zdravotníckym pracovníkom oznámené a vysvetlené, že im porozumel a že mal možnosť klásť doplňujúce otázky, ktoré mu boli zdravotníckym pracovníkom zodpovedané,
4. písomné prehlásenie pacienta, poprípade záznam o tomto prehlásení, že aj napriek poskytnutému vysvetleniu potrebné zdravotné služby odmieta,
5. miesto, dátum, hodina a podpis pacienta,
6. podpis zdravotníckeho pracovníka, ktorý pacientovi informácie poskytol,
7. ak sa pacient s ohľadom na svoj zdravotný stav nemôže podpísať alebo ak odmieta záznam o prehlásení podpísať, do záznamu sa uvedie meno alebo mená, priezviská a podpisy svedka alebo svedkov, ktorí boli prítomný pri prejave odmietnutia a uvedú sa dôvody, pre ktoré pacient prehlásenie nepodpísal, a tiež sa uvedie, akým spôsobom, pacient prejavil svoju vôľu.
Z vyššie uvedeného je zrejmá komplexnosť českej úpravy. Na základe toho je zrejmé, že slovenská úprava neposkytuje dostatočný stupeň právnej istoty ani pacientovi, ani zdravotníckym pracovníkom a ani poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.
ZoZS síce obsahuje v prílohe č. 4 vzor poučenia a písomného informovaného súhlasu pacienta, avšak na túto prílohu z nepochopiteľných dôvodov text zákona vôbec neodkazuje. Príloha č. 4 má však aj ďalší nedostatok. Vzor informovaného súhlasu obsahuje nasledovnú vetnú konštrukciu: ,,svojím podpisom potvrdzujem, že s navrhovaným liečebným postupom súhlasím - nesúhlasím“. V spodnej časti daného vzoru je pokyn, aby pacient nehodiace preškrtol. Zákonodarca fakticky spojil informovaný súhlas a negatívny reverz do jedného dokumentu. Vzhľadom na zrejmú odlišnosť oboch životných situácií považujeme takéto ,,univerzálne“ riešenia za krajne nevhodné.
Problematiku odmietnutia a odvolania informovaného súhlasu rieši aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len ,,ÚDZS“). Na svojom webovom sídle zverejnil vzory poučenia a písomného informovaného súhlasu pacienta, záznamu o informovanom súhlase, záznamu o odmietnutí informovaného súhlasu a záznamu o odvolaní informovaného súhlasu.[15] ÚDZS nemá v právnych predpisoch kompetenciu na vydanie uvedených vzorov, avšak právna (ne)úprava je celkom prijateľným a dostatočným dôvodom takejto aktivity. Z toho však vyplýva, že uvedené vzory nemajú žiadnu záväznosť.
Záznam o odmietnutí informovaného súhlasu pozostáva z nasledovnej vetnej konštrukcie: ,,Potvrdzujem, že som odmietol/odmietla zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť pre informovaný súhlas, byť informovaný/á o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti“.
Formulácia ,,potvrdzujem, že som odmietol/odmietla zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť pre informovaný súhlas“ je sama o sebe zmätočná a ťažko pochopiteľná. Vznikajú pochybnosti, či je splnená podmienka zrozumiteľnosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Zastávame názor, že použitá formulácia daného záznamu túto podmienku nespĺňa z dôvodu neurčitosti.
Ďalším problémom použitej formulácie je to, že automaticky predpokladá, že súčasťou odmietnutia zdravotnej starostlivosti je aj odmietnutie poučenia, ktoré by mu malo predchádzať. To však odporuje § 6 ods. 4 ZoZS, podľa ktorého: ,,Informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak.“ Z dikcie vyplýva, že informovanému súhlasu vždy musí predchádzať poučenie zo strany lekára, pričom výnimku predstavuje prípad, kedy pacient výslovne využije svoje právo poučenie odmietnuť. Nakoľko v prípade negatívneho reverzu ide o – odmietnutie (neudelenie), či odvolanie informovaného súhlasu, analogicky treba aplikovať § 6 ods. 4 ZoZS, a aj tu odmietnutiu informovaného súhlasu musí predchádzať poučenie zo strany lekára ex lege. Z toho dôvodu je vetná konštrukcia, v prípade ktorej pacient svojim podpisom odmieta udeliť informovaný súhlas a zároveň odmieta aj poučenie, ktoré malo danému podpisu predchádzať ex lege, materiálne chybná a zároveň aj contra legem.
4.Negatívny reverz v osobitných prípadoch
V prípade osoby nespôsobilej udeliť informovaný súhlas (a teda aj negatívny reverz), či už v dôsledku nedostatku veku alebo v dôsledku obmedzenia, resp. pozbavenia právnej spôsobilosti, musí byť z negatívneho reverzu jasné, že príslušné informácie boli poskytnuté jeho zákonnému zástupcovi, a v primeranom rozsahu a forme aj samotnému pacientovi. Zákonný zástupca v takomto prípade podpíše negatívny reverz namiesto osoby nespôsobilej udeliť informovaný súhlas.
Záver
Napriek významu inštitútu negatívneho reverzu, je jeho aplikácia v praxi stále problematická. Negatívny reverz má význam z hľadiska možnej zodpovednosti zdravotníckeho pracovníka za nerealizáciu postupu lege artis. Odmietnutie informovaného súhlasu, či jeho odvolanie pacientom znamená, že pacient na seba vedome preberá zodpovednosť za následky odmietnutia navrhovanej zdravotnej starostlivosti. Negatívny reverz vylučuje vyvodenie zodpovednosti voči zdravotníckemu pracovníkovi a poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za neposkytnutie zdravotnej starostlivosti lege artis, teda správne v súlade s § 4 ods. 3 ZoZS.
Negatívny reverz je súčasne významným modifikátorom toho, čo je u konkrétneho pacienta správne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou. Ak pacient odmietne radikálny operačný zákrok, ktorý je podľa súčasného stavu vedy lege artis a rozhodne sa pre dávno medicínsky prekonaný a neodporúčaný konzervatívny postup, nebude v tomto konkrétnom prípade možné konštatovať, že išlo o postup v rozpore s § 4 ods. 3 ZoZS.
Použitá literatúra:
HUMENÍK,I., 2011. Praktické otázky týkajúce sa informovaného súhlasu nespôsobilých pacientov. In: Informovaný súhlas a inštitút predchádzajúceho priania. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie konanej dňa 13. Apríla 2011.Bratislava: EUROKÓDEX. ISBN 978- 80-89447-61-9.
KOVÁČ,P. et al. 2005. Súdne lekárstvo pre právnikov. Bratislava: IURA EDITION. ISBN 80-8078-024-2.
KOVÁČ,P.,2007. K niektorým aspektom právnej úpravy informovaného súhlasu. In: Justičná revue, Roč. 59, 2007, č. 8-9, ISSN 1335-6461.
ŠUSTEK,P.,HOLČAPEK,T.2007.Informovaný souhlas. Praha: ASPI. ISBN 978-80-7357-268-6.
TĚŠINOVÁ,J.,ŽĎÁREK,R.,POLICAR,R.2011.Medicínske právo. 1.vyd. Praha: C. H. Beck. ISBN 978-80-7400-050-8.
[1] K tomu pozri § 6 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
[2] HUMENÍK,I., 2011. Praktické otázky týkajúce sa informovaného súhlasu nespôsobilých pacientov. In: Informovaný súhlas a inštitút predchádzajúceho priania. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie konanej dňa 13. Apríla 2011. Bratislava: EUROKÓDEX.s.16.
[3] K tomu pozri napríklad rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci V.C. v. Slovensko (sťažnosť č. 18968/07). ESĽP tu konštatoval porušenie práva na súkromie sťažovateľky, ktorá síce dala súhlas na realizáciu sterilizácie, ale až v čase postupujúceho pôrodu, čo zmenšovalo resp. vylučovalo jej schopnosť slobodne sa rozhodnúť.
[4] TĚŠINOVÁ,J.,ŽĎÁREK,R.,POLICAR,R.2011.Medicínske právo.1.vyd.Praha:C.H.Beck,s.74.
[5] KOVÁČ,P. et al., 2005. Súdne lekárstvo pre právnikov. Bratislava: IURA EDITION.s.280.
[6] KOVÁČ,P.,2007.K niektorým aspektom právnej úpravy informovaného súhlasu. In: Justičná revue,Roč. 59,2007, č. 8-9, s.1104-1112
[7] Zverejnené pod č. 40/2000 Z.z.
[8] ŠUSTEK,P.,HOLČAPEK,T.,2007.Informovaný souhlas.Praha:ASPI,s.118.
[9] Na osobitne závažné vyšetrovacie alebo liečebné výkony alebo na výkony závažne meniace spôsob ďalšieho života
[10]Zverejnené pod č. 47/2009 Z. z.
[11] Čl. 9 dohovoru znie: ,,U pacienta, ktorý v čase zákroku nie je v takom stave, že môže vyjadriť svoje prianie, treba prihliadať na prianie, ktoré vyslovil s vykonaním zákroku skôr.“
[12] ŠUSTEK,P.,HOLČAPEK,T.2007.Informovaný souhlas.Praha:ASPI,s.129-133.
[13] Zrušená zákonom č. 372/2011 Sb. o zdravotních službách
[14] Predpis č. 98/2012 Sb. vyhláška zo dňa 22.03.2012 o zdravotnické dokumentaci Českej republiky.
[15] http://www.udzs-sk.sk/poskytovatelia/informovany-suhlas-vzory.html?page_id=1121